Zdravím Tapyre! MAJSTER KAT jsou na scéně již několik let, přesto v České republice jste se častěji začali objevovat až nyní. Představ prosím ve stručnosti MAJSTER KAT…
Tapyr: Ahoj ďáble. Tak naozaj v skratke, sme parta spoločensky akceptovateľných a navonok veľmi príjemných a sympatických mládencov (úsměv). No a popritom si od roku 2001 razíme taký ten svoj osobitý štýl, ktorý ma asi najbližšie k thrashu, pokiaľ by sme sa teda chceli držať tých základných škatuliek.
Inak, čo sa týka Českej Republiky, tak jedného času sme hrávali viac koncertov práve u vás ako v našej domovine. Faktom ale je, že sme sa posledných pár rokov držali v ústrani, takže možno tí ľudia, čo nás vtedy videli už ani nežijú (úsměv).
Sleduji Vás od roku 2007 a alba „Svätá Zvrhlosť“. Líbil se mi Váš přímočarý old school thrashing jako vystřižený z osmdesátých let. Co bylo hlavním impulsem pro to, abyste hráli právě tento styl? Popřípadě jaké kapely pro MAJSTER KAT byly největší inspirací?
Tapyr: Keď kapela začínala, tak vtedy ten thrash na Slovensku naozaj moc nefungoval. Nechcem tvrdiť, že my sme boli tými, čo to tu oživili, nedajbože vymysleli. Samozrejme boli tu nejaké bandy, ktoré to tu ťahali, ale nebolo to také ako to registrujem v poslednej dobe, čo ma samozrejme len teší, lebo je tu plno mladej krvi, ktorá to hltá, sleduje, podporuje. Keď Majster Kat začal koncertovať, a to ja som tam ešte ani nepôsobil, tak pre mňa, ako nadšenca pre thrash, to bolo niečo úžasné. Zrazu si mal niečo takéto v Bratislave. Heavy, death, black, to ja mám všetko rád, ak je to dobrá muzika, ale na thrash nebolo kam ísť, pokiaľ sa bavíme o prelome milénia. Majster Kat nezačal hrať teno žáner účelovo, proste to nejak do toho prerástlo. Prvé skladby, ktoré sa nahrali v skúšobni na pásku, zneli ako doom metal. Ono aj o tej inšpirácii inými kapelami je asi docela tažké hovoriť, keďže každý v kapele počúva niečo iné a tak to bolo aj pri starej, aj pri súčasnej zostave. Samozrejme máme aj spoločne obľúbene kapely, ctíme klasiku, ale nikdy sme sa nesnažili hrať ako niekto známy. Vždy bolo naším cieľom vyhnúť sa kopírovaniu, čo si myslím, že sa nám aj celkom darí. A ak si niekto myslí opak, tak mu poviem, že aj Majster Kat sa niekedy utne, ale fakt verím, že sme Metallice žiadny riff neukradli, hehe.
Přejdu rovnou k Vaší novince „Memento…“. Z nových skladeb je slyšet obrovský posun vpřed. A to jak po instrumentální tak i produkční stránce. Kde jste album nahrávali a jak dlouho jste nový materiál skládali? Sedm let od debutu je přece jen dlouhá doba…
Tapyr: Ďakujem veľmi pekne. Toto sú tie slová, ktoré nás naozaj potešia, pretože tento názor zdielame aj my. Inštrumentálne sme nemali v pláne posúvať latku vyššie. Chápeš, aby to potom nebolo také preplácane a progresívne a vo finále vlastne úplne nudné. Nestojíme o to, aby sme dokázali prebehnúť hmatník za dve sekundy a dotknúť sa poprítom každého pražca. Na druhu stranu, máme radi pestrosť v skladbách. Gro muziky je stále na Losovi (gitara), ktorý všetky songy vždy skompletizuje a naaranžuje ako úplny blázon. Ja ho za to strašne obdivujem a myslím, že všetkým členom už nejedenkrát dokázal vyraziť dych, ked nám predstavil nástrel novej skladby. V mojom ponímani je to naozaj neskutočný človek, ktorého treba velebiť, pretože sa u neho spája obrovský talent a až prehnaná skromnosť. Vraví sa, že dobré sa chváli samo, ale niekedy tomu Tapyr môže dopomôcť, no nie? (úsměv).
Takže to bola tá inštrumentálna stránka, ktorú má na starosti Los a potom je tu tá produkčná, ktorú pre tento album zastrešoval druhý gitarista Lukáš. Začal si zriadovať také domáce štúdio, kde sme nahrali všetko okrem bicích. Tie sa nahrávali v legendárnom Shaarku. Takisto aj pre mix a mastering sme sa rozhodli pre skúsenejšiu partu a to u našich skvelých kamošov z kapely Midnight Scream, Paliho a Rena. Takže ak nerátam externú výpomoc, tak 6-strunový tandem Los/Lukáš majú na svedomí znenie, aj obsah nahrávky.
„Memento…“ je plné melodických linek i středních temp. Chvílemi bych i řekl, že se ve Vašem thrashi silně odráží klasický heavy metal. Bylo Vaším záměrem přijít s pestřejší deskou nebo jde jednoduše o vývoj? Jak vlastně probíhá v případě MAJSTER KAT tvorba nových skladeb?
Tapyr: Tu melodiku sme svojím spôsobom razili vždy, ale pravdou je, že sme v porovnaní s prvým albumom trochu spomalili. Ani neviem presne povedať prečo. Dúfam, že to nezačína byť príznak staroby, keď začínas hrávať pomalšie (úsměv). Ale myslím, že na „Memente...“ je dosť rýchlych vecí, akurát proste prvý album „Svätá Zvrhlosť“ stanovil latku rýchlosti tak vysoko, že to keby sme sa snažili dodržiavať, respektíve prekonávať, tak to by nemalo konca. Tam sme boli proste nejakí príliš rozbesnení, keď sa to nahrávalo.
Čo sa týka tvorby nových skladieb, tak to som už svojím spôsobom načrtol v predošlej otázke. Vo finále to dáva dokopy Los, ale nápady môže priniesť ktokoľvek. Hromada riffov ide aj od Lukáša. Priestor na realizovanie ma každý, len nie každému sa do toho chce, kedže sú múry, ktoré proste neprechčijes (úsměv). Inými slovami, za seba poviem, že do tvorby muziky moc vlastných nápadov nedávam, maximalne tak verbálne opíšem predstavu ako by skladba mohla vyzerať, ale nesnažím sa pretlačiť svoj riff do skladby len kvôli tomu, aby som tam mal autorsky zásek.
Jako vždy u MAJSTER KAT mě oslovily texty – kdo je autorem, kde berete inspiraci a co chcete texty sdělit? Mám rád texty, které mají co říct každému z nás. A co přesně má ve Vašem případě vyjadřovat název alba?
Tapyr: Texty boli vždy súkromným piesočkom nášho speváka Slymáka. Na to mu nik nesiahame, lebo s jeho slovíčkarením sme maximálne spokojní. Niekedy navrhneme nejakú problematiku o ktorej by daná skladba mohla byť, ale to je asi tak všetko. Práve pri „Memente...“ sme si dali záležať aby boli tie texty viac zrozumiteľné, keďže toto nám bolo dosť často u prvého albumu vyčítane.
Ale nedá mi nespomenúť, že strašne sa mi páči, že sme pri piatej otázke a ty si už ocenil všetky veci, na ktoré sme sa pri nahrávaní zamerali. Toto je užásne, že niečo tvoríš, premýšlaš nad tým a potom sa fakt nájdu ľudia, ktorí to tam objavia, ocenia a dajú ti poklonu. Za toto ti v mene celej kapely ďakujem.
K názvu albumu poviem toľko, že sme chceli niečo, čo by znelo medzinárodne, výstižne a jednoducho. Memento sa môže významovo chápať ako varovanie, výstraha pred niečim a tri bodky v názve sú už na na každom z nás, že ako si to doplní.
Texty jsou ve slovenštině. To je mi velmi sympatické. Proč jste zůstali u rodného jazyka a nezvolili cestu většiny kapel, které mají anglické texty? Jaké jsou ohlasy a recenze na Vaší tvorbu mimo Česko a Slovensko?
Tapyr: Častokrát sa oháňame tým, že do angličtiny my nesklzneme. Nie je nám to moc blízke pri domácich kapelách, ale každý nech robí to, ako to sám cíti. U nás by to nebolo prirodzené a necítime v tom ani nejaky potenciál, že by sme niekam mohli prerazit. Paradoxom je, že máme docela dosť ohlasov zo zahraničia. Nové CD si už nejakí fandovia objednávali z Poľska, Nemecka, Talianska. Dostali sme ponuky na recenzie z Belgicka, Anglicka, dokonca aj z Thajska. Vlastne spoza hraníc došlo viac ponúk a viac ohlasov ako z Česko-Slovenska, čo nás svojím spôsobom aj mrzí, keďže primárne tvoríme a hráme pre naše dve krajiny. No a nikto zo zahraničia nám nenapísal, že: „Hej, je to super, ale chlapci, keby to bolo v angličtine, tak bla bla bla .“ Na druhu stranu, my nemáme a nikdy sme ani nemali ambície preraziť do sveta. Ak sa zadarí, budeme len radi, ale očakávania, že dobijeme západ, nemáme. Momentálne sme podpísali ročný kontrakt s manažérom z Poľska, s ktorým sme chvílu spolupracovali aj po prvom albume. Okrem nás ma vo svojej stajni aj Assassin a zabezpečuje nám promo po „svete“. A ani on od nás nežiadal aby sme to prespievali do angličtiny a tým si zvýšili šance na „prerazenie“. Myslím, že túto otázku „angličtiny“ v našich dvoch republikách riešime niekedy celkom zbytočne. Ale zopakujem, nikoho nechcem uraziť. Máme mnoho kamarátov z kapiel, ktoré spievajú v angličtine a ja im prajem len to najlepšie. Hlavne musí byť spokojná kapela s tým, čo produkuje a pre akú reč sa rozhodla.
CD „Memento…“ vyšlo i v luxusní limitované edici, která je ve dřevě. Opravdu nádherná záležitost. Čí je tohle nápad a jak vůbec probíhala výroba takového sběratelského kousku? V jakém nákladu „Memento…“ vyšlo?
Tapyr: Celé to vymyslel a aj ručne vyrobil Slymák. Neviem, či mám použiť pojem psychopat, alebo skôr masochista, keď sa na to dal. Obrovský kus roboty, všetko muselo byt presné a zapadať do seba. Po dobu dvoch rokov, strávil v dielni dlhé hodiny, ktoré nik nezaplatí, ale ten výsledok je fakt brutálny a originálny. Náklad samozrejme musel byť limitovaný, lebo na jedného človeka bolo aj toto dosť práce. Nemôžem nespomenúť kamarátov, ktorí mu s tým pomáhali a ktorým aj touto cestou ďakujeme (oni vedia, ktorí to sú), ale drtiva väčšina výroby bola Slymákova „one man show“. Edícia je limitovaná na 333 kusov, taky polovičný satanizmus (smích). Máme potom aj digipackové prevedenie, ktoré je v nižšej cenovej kategórii pre potencionálnych záujemcov. Celkovo sme dali vylisovať 500 kusov CD.
S tím mě napadá i otázka, zda se Vám takováto limitovaná edice vyplatí, když dnešní doba spíše přeje internetu? Jaký máš názor na stahování hudby? Osobně jsem fanda vinylu – neuvažujete do budoucna o „asfaltu“?
Tapyr: Asi nevyplatí, ale zatial ta predajnosť nie je zlá. Možno vo finále budeme príjemne prekvapení.
Čo sa týka sťahovania, tak ja s tým osobne nemám nejaký problém. Tiež si plno muziky sťahujem, ale v mojom prípade ide skôr o spoznávanie nových kapiel, prípadne potrebujem MP3 niečoho, čo mám na CD, ale nechce sa mi to prekonvertovávať. Suma sumárum, uprednostňujem fyzický nosič, ale mám liberálnejši postoj k sťahovaniu ako väčšina zberateľov. U mňa osobne je kľúčovejšia návštevnosť koncertov. Ak by som si mal vybrať medzi skvelou predajnosťou albumu, ale zároveň prázdnym klubom, tak radšej to otočím a poviem: „Ľudia, tak si to teda kurva stiahnite, ale dolezte hlavne na ten koncert (úsměv)“.
A keď si fanda vinylu, tak si urob miesto aj pre nás (úsměv). Chvíľu to potrvá, ale nakoniec budeš môcť do zbierky pridať aj „Memento...“.
Vrátím se ještě do minulosti k albu „Svätá Zvrhlosť“. Od vydání uplynulo sedm let. Jak zpětně hodnotíš tuto první nahrávku? Pamatuji si, že jsem ho tehdy sjížděl dost často a i dnes ho rád slyším. „Pod gilotínou“, „Tieň minulosti“, „V údolí včiel“ nebo „Smutný odkaz“ znám pořád nazpaměť (úsměv).
Tapyr: Človek by mal pozerať dopredu, ale na druhú stranu nikdy nesmie zabudnúť na minulosť. Ja si dobre pamätám za akých okolností album vznikal a poviem, že vtedy sme dokázali zo situácie vyťažiť maximum a za tým albumom si stojíme. Sú tam skvelé skladby, ktoré od nás ľudia vyžadujú aj na koncertoch. Teraz by sme sa skôr pohrali s produkciou, so zvukom, a pod. Keby sme proste „Svätú Zvrhlosť“ nahrávali teraz, tak by sme mnoho veci spravili úplne inak. Ale to je údel asi každej kapely, každého albumu a každej bývalej partnerky. Keď máš niečo nové, tak to staré ti príde také nedokonalejšie. Na „Svätú Zvrhlosť“ by sme určite nahrali tie isté skladby, na tom sa nič nemení, akurát by sme tomu venovali viac času a trochu to viac vyšperkovali.
Nemám rád slovíčko „vývoj“ pokiaľ sa bavíme o hudbe, lebo väčšina kapiel, ktoré prešli svojím „vývojom“, sa pre mňa vo svojej novej tvorbe stali absolútne nezaujímavými.
Tehdy jste mě oslovili především silným videoklipem ke skladbě „Smutný odkaz“. Kromě Vašich otrhaných džísek jsou ve videu autentické záběry z druhé světové války. Text více než výmluvný. Vyjádření Vašeho postoje a názoru na ponurou historii se podařilo na výbornou. Jen mám někdy pocit, že současná společnost se z historie moc nepoučila…
Tapyr: Presne tak, chceli sme tým klipom šokovať a pripomenúť túto nešťastnú dobu prostredníctvom našej hudby. A zároveň poukázať na tých chudákov, ktorí sa tomuto prízemnému koníčku, zvanému fašizmus, dokážu stále naplno venovať aj v súčasnosti. Nie sme politicky orientovaná kapela, ale ukázať náckom prostredník nie je na škodu veci (úsměv).
Máte za sebou slušnou porci koncertů. Co osobně pro Tebe znamená živé hraní? Na jaký koncert vzpomínáš nejraději?
Tapyr: Živé hranie zbožňujem. Či sa náš výkon niekomu páči, alebo nie, ja som vždy rád, že som mal možnosť odohrať koncert a vždy si to užijem najviac ako sa len dá. Stráviš dlhé hodiny v skúšobni na úkor voľného času a rodiny a potom máš len necelú hodinu na to, aby si to zužitkoval na koncerte. Bol by hriech si ten pomerne krátky okamžik nevychutnať plným dúškom. Naopak neznášam štúdiovu prácu. To je pre mňa ako zdĺhave cestovanie z bodu A do bodu B. Neovplývam zrovna veľkou dávkou trpezlivosti a tá je, na moje nešťastie, pri tejto činnosti veľmi potrebná.
A na ktorý koncert spomínam najradšej? Asi v Poľských Katowiciach, kedy sme predskakovali pred kapelami Death Angel, Hirax a Suicidal Angels. Mal tam byť aj Sodom, ale na poslednú chvílu to kvôli chorobe, či zraneniu, museli odvolať. Poliaci sa vedia baviť a dostalo sa nám tam neskutočnej pocty.
Právě jste odjeli česko-slovenské tour s RADIATION, BAJONET a 1000 BOMBS. Nepochybuji, že sis to parádně užil, hehe. Mohl bys porovnat českou a slovenskou metalovou scénu? Návštěvnost, atmosféra, kluby, atd. Kde se Vám hrálo nejlépe a jak fans reagovali na nové skladby?
Tapyr: Všetky koncerty boli skvelé, naozaj sme sa pri tom bavili. Išli sme skvelá parta a spoznali mnoho úžasných ľudí, nie len z kapiel, s ktorými sme hrali, ale aj medzi fans, ktorí na koncerty zavítali. Keby som mal porovnávať jednotlivé scény u nás a u vás, tak ťažko povedať. Pre mňa sme stále bratia a ľudia mi v našich krajinách prídu rovnakí. Kokotov nájdeš všade, ale zo skúsenosti môžem potvrdiť naše šťastie v spoznávani dobrosrdečných ľudí, od Prahy až po východ Slovenska. Nie je v naších republikách miesto, kde sme hrali a potom si povedali, že už nikdy viac. Práve naopak, všade sa veľmi radi vrátime.
Akurát sám dobre vieš, že to závisí od rôznych faktorov, koľko ľudí ti na koncert dojde. Svoju rolu vždy hraje, že či v okolí nie je nejaká iná akcia, prípadne deň pred alebo po či sa niečo zaujímave nekoná, aké je počasie, či je výplatny termín a podobné veci, ktoré ti dokážu viditeľne zamiešať s návštevnosťou. Nám sa vždy najlepšie hrá v Bratislave. Ale to asi každej bande tak najviac vystrelí na domácej pôde. Ľudia pohybujúci sa na scéne sú plus minus všade rovnakí, akurát v Bratislave nám ich chodí viac na koncerty. Je to aj početné mesto, takže máme obrovské pole pôsobnosti, kde sa snažíme uprosiť a uplatiť okoloidúcich, aby zavítali na naše vystúpenie. Plus voláme všetkých bratrancov z piateho kolena, aby nám došli zaplniť klub (úsměv).
V posledních letech sleduji slovenskou thrash scénu stále více. Můžeš doporučit nějaké kapely (nejen thrashové) od Vás, které Tě baví? A jaké kapely ze světa Tě v poslední době oslovily?
Tapyr: Pravda, docela to tu u nás v poslednej dobe začalo ožívať. S mnohými z nich máme vynikajúce vzťahy a myslím, že sa snažíme si navzájom pomáhať ako to len ide. Odporúčim všetky slovenské thrashové spolky na ktoré si momentálne spomeniem a ktoré by mali byť stále aktívne a rovno sa ospravedlním tým bandám, ktoré nechtiac zabudnem menovať. Catastrofy, Radiation, Midnight Scream, Ezkator, Anstratus, Vendeta, Performed, Face of Agony.
Najväčším kultom na Slovensku ale pre mňa ostáva legendárny, dnes už nehrajúci Dark Mordor. Album Corpus Delicti je špičkový, nadčasový a jeden z naj aký u nás uzrel svetlo sveta.
Mimo thrashu ma na domácej scéne oslovila nová Hiraxova kapela Ramchat. A zo sveta? Nie je to už síce nič nové, ale za posledné roky, pre mňa stále číslo jedna medzi mladými kapelami, kanadský Cauldron.
Nové povedené album „Memento…“ je venku, tour za Vámi. Jaké jsou další plány a cíle MAJSTER KAT?
Tapyr: Hmmm, je toho docela dosť. Plánujeme si ísť prevziať cenu Grammy, čaká nas rybolov s Larsom Ulrichom a niekedy v lete by sme mali s U2 odohrať benefičný koncert pre bývalu Jugosláviu.
Ale človek mieni, život mení, takže keby to náhodou nevyšlo, tak v zálohe máme vydanie „Mementa...“ na vinyle, predstavenie nového videoklipu a dúfame v nejaký letný festival. Dostalo sa nám aj ponuky z Ameriky, že nám tam jeden label zabezpečí výrobu a distribúciu MC kaziet, tak uvidíme, či niečo z nákladu obdržíme aj my, pre prípadných fanúšikov tohto, dnes už zabudnutého formátu. No a samorejme sme zvedaví, čo prinesie spolupráca s našim staro-novým poľským manažérom. Nech príde v budúcnosti čokoľvek, nás to môže len príjemne prekvapiť, keďže hviezdne očakávania naozaj nemáme.
Tapyre, díky moc za Tvůj čas pro Fobiazine. Přeji MAJSTER KAT jen to nejlepší a hodně old school maniaků pod pódiem. Pokud chceš říct něco na závěr – sem s tím. Díky!
Tapyr: Peťane, hlavne ja ďakujem, nie len za seba, ale za celu našu popravčiu čatu, že si tento rozhovor zrealizoval. Prajem veľa čitateľov a podporovateľov, nech Fobiazine funguje čo najdlhšie.
Moje posledné slová budú patriť časopisu Rolling Stone a fanúšikom, ktorí nás podporujú, alebo by chceli podporiť. Takže pre Rolling Stone len krátky odkaz, že ak by nemali koho na titulku, tak som stále k máni.
A pre vás ostatných, díky, že nás podporujete návštevnosťou na koncertoch, prípadne kúpou CD. A kto nový album ešte nemá, môže si ho objednať buď cez náš E-shop: http://majsterkat.sk/obchod/ , prípadne priamo pre Českú Republiku prostredníctvom nášho vydavateľa: http://www.supug.cz/ .
Díky moc všetkým a držte sa!
Homepage
Facebook
Bandcamp
Bandzone
RECENZE Memento...
Tapyr: Ahoj ďáble. Tak naozaj v skratke, sme parta spoločensky akceptovateľných a navonok veľmi príjemných a sympatických mládencov (úsměv). No a popritom si od roku 2001 razíme taký ten svoj osobitý štýl, ktorý ma asi najbližšie k thrashu, pokiaľ by sme sa teda chceli držať tých základných škatuliek.
Inak, čo sa týka Českej Republiky, tak jedného času sme hrávali viac koncertov práve u vás ako v našej domovine. Faktom ale je, že sme sa posledných pár rokov držali v ústrani, takže možno tí ľudia, čo nás vtedy videli už ani nežijú (úsměv).
Sleduji Vás od roku 2007 a alba „Svätá Zvrhlosť“. Líbil se mi Váš přímočarý old school thrashing jako vystřižený z osmdesátých let. Co bylo hlavním impulsem pro to, abyste hráli právě tento styl? Popřípadě jaké kapely pro MAJSTER KAT byly největší inspirací?
Tapyr: Keď kapela začínala, tak vtedy ten thrash na Slovensku naozaj moc nefungoval. Nechcem tvrdiť, že my sme boli tými, čo to tu oživili, nedajbože vymysleli. Samozrejme boli tu nejaké bandy, ktoré to tu ťahali, ale nebolo to také ako to registrujem v poslednej dobe, čo ma samozrejme len teší, lebo je tu plno mladej krvi, ktorá to hltá, sleduje, podporuje. Keď Majster Kat začal koncertovať, a to ja som tam ešte ani nepôsobil, tak pre mňa, ako nadšenca pre thrash, to bolo niečo úžasné. Zrazu si mal niečo takéto v Bratislave. Heavy, death, black, to ja mám všetko rád, ak je to dobrá muzika, ale na thrash nebolo kam ísť, pokiaľ sa bavíme o prelome milénia. Majster Kat nezačal hrať teno žáner účelovo, proste to nejak do toho prerástlo. Prvé skladby, ktoré sa nahrali v skúšobni na pásku, zneli ako doom metal. Ono aj o tej inšpirácii inými kapelami je asi docela tažké hovoriť, keďže každý v kapele počúva niečo iné a tak to bolo aj pri starej, aj pri súčasnej zostave. Samozrejme máme aj spoločne obľúbene kapely, ctíme klasiku, ale nikdy sme sa nesnažili hrať ako niekto známy. Vždy bolo naším cieľom vyhnúť sa kopírovaniu, čo si myslím, že sa nám aj celkom darí. A ak si niekto myslí opak, tak mu poviem, že aj Majster Kat sa niekedy utne, ale fakt verím, že sme Metallice žiadny riff neukradli, hehe.
Přejdu rovnou k Vaší novince „Memento…“. Z nových skladeb je slyšet obrovský posun vpřed. A to jak po instrumentální tak i produkční stránce. Kde jste album nahrávali a jak dlouho jste nový materiál skládali? Sedm let od debutu je přece jen dlouhá doba…
Tapyr: Ďakujem veľmi pekne. Toto sú tie slová, ktoré nás naozaj potešia, pretože tento názor zdielame aj my. Inštrumentálne sme nemali v pláne posúvať latku vyššie. Chápeš, aby to potom nebolo také preplácane a progresívne a vo finále vlastne úplne nudné. Nestojíme o to, aby sme dokázali prebehnúť hmatník za dve sekundy a dotknúť sa poprítom každého pražca. Na druhu stranu, máme radi pestrosť v skladbách. Gro muziky je stále na Losovi (gitara), ktorý všetky songy vždy skompletizuje a naaranžuje ako úplny blázon. Ja ho za to strašne obdivujem a myslím, že všetkým členom už nejedenkrát dokázal vyraziť dych, ked nám predstavil nástrel novej skladby. V mojom ponímani je to naozaj neskutočný človek, ktorého treba velebiť, pretože sa u neho spája obrovský talent a až prehnaná skromnosť. Vraví sa, že dobré sa chváli samo, ale niekedy tomu Tapyr môže dopomôcť, no nie? (úsměv).
Takže to bola tá inštrumentálna stránka, ktorú má na starosti Los a potom je tu tá produkčná, ktorú pre tento album zastrešoval druhý gitarista Lukáš. Začal si zriadovať také domáce štúdio, kde sme nahrali všetko okrem bicích. Tie sa nahrávali v legendárnom Shaarku. Takisto aj pre mix a mastering sme sa rozhodli pre skúsenejšiu partu a to u našich skvelých kamošov z kapely Midnight Scream, Paliho a Rena. Takže ak nerátam externú výpomoc, tak 6-strunový tandem Los/Lukáš majú na svedomí znenie, aj obsah nahrávky.
„Memento…“ je plné melodických linek i středních temp. Chvílemi bych i řekl, že se ve Vašem thrashi silně odráží klasický heavy metal. Bylo Vaším záměrem přijít s pestřejší deskou nebo jde jednoduše o vývoj? Jak vlastně probíhá v případě MAJSTER KAT tvorba nových skladeb?
Tapyr: Tu melodiku sme svojím spôsobom razili vždy, ale pravdou je, že sme v porovnaní s prvým albumom trochu spomalili. Ani neviem presne povedať prečo. Dúfam, že to nezačína byť príznak staroby, keď začínas hrávať pomalšie (úsměv). Ale myslím, že na „Memente...“ je dosť rýchlych vecí, akurát proste prvý album „Svätá Zvrhlosť“ stanovil latku rýchlosti tak vysoko, že to keby sme sa snažili dodržiavať, respektíve prekonávať, tak to by nemalo konca. Tam sme boli proste nejakí príliš rozbesnení, keď sa to nahrávalo.
Čo sa týka tvorby nových skladieb, tak to som už svojím spôsobom načrtol v predošlej otázke. Vo finále to dáva dokopy Los, ale nápady môže priniesť ktokoľvek. Hromada riffov ide aj od Lukáša. Priestor na realizovanie ma každý, len nie každému sa do toho chce, kedže sú múry, ktoré proste neprechčijes (úsměv). Inými slovami, za seba poviem, že do tvorby muziky moc vlastných nápadov nedávam, maximalne tak verbálne opíšem predstavu ako by skladba mohla vyzerať, ale nesnažím sa pretlačiť svoj riff do skladby len kvôli tomu, aby som tam mal autorsky zásek.
Jako vždy u MAJSTER KAT mě oslovily texty – kdo je autorem, kde berete inspiraci a co chcete texty sdělit? Mám rád texty, které mají co říct každému z nás. A co přesně má ve Vašem případě vyjadřovat název alba?
Tapyr: Texty boli vždy súkromným piesočkom nášho speváka Slymáka. Na to mu nik nesiahame, lebo s jeho slovíčkarením sme maximálne spokojní. Niekedy navrhneme nejakú problematiku o ktorej by daná skladba mohla byť, ale to je asi tak všetko. Práve pri „Memente...“ sme si dali záležať aby boli tie texty viac zrozumiteľné, keďže toto nám bolo dosť často u prvého albumu vyčítane.
Ale nedá mi nespomenúť, že strašne sa mi páči, že sme pri piatej otázke a ty si už ocenil všetky veci, na ktoré sme sa pri nahrávaní zamerali. Toto je užásne, že niečo tvoríš, premýšlaš nad tým a potom sa fakt nájdu ľudia, ktorí to tam objavia, ocenia a dajú ti poklonu. Za toto ti v mene celej kapely ďakujem.
K názvu albumu poviem toľko, že sme chceli niečo, čo by znelo medzinárodne, výstižne a jednoducho. Memento sa môže významovo chápať ako varovanie, výstraha pred niečim a tri bodky v názve sú už na na každom z nás, že ako si to doplní.
Texty jsou ve slovenštině. To je mi velmi sympatické. Proč jste zůstali u rodného jazyka a nezvolili cestu většiny kapel, které mají anglické texty? Jaké jsou ohlasy a recenze na Vaší tvorbu mimo Česko a Slovensko?
Tapyr: Častokrát sa oháňame tým, že do angličtiny my nesklzneme. Nie je nám to moc blízke pri domácich kapelách, ale každý nech robí to, ako to sám cíti. U nás by to nebolo prirodzené a necítime v tom ani nejaky potenciál, že by sme niekam mohli prerazit. Paradoxom je, že máme docela dosť ohlasov zo zahraničia. Nové CD si už nejakí fandovia objednávali z Poľska, Nemecka, Talianska. Dostali sme ponuky na recenzie z Belgicka, Anglicka, dokonca aj z Thajska. Vlastne spoza hraníc došlo viac ponúk a viac ohlasov ako z Česko-Slovenska, čo nás svojím spôsobom aj mrzí, keďže primárne tvoríme a hráme pre naše dve krajiny. No a nikto zo zahraničia nám nenapísal, že: „Hej, je to super, ale chlapci, keby to bolo v angličtine, tak bla bla bla .“ Na druhu stranu, my nemáme a nikdy sme ani nemali ambície preraziť do sveta. Ak sa zadarí, budeme len radi, ale očakávania, že dobijeme západ, nemáme. Momentálne sme podpísali ročný kontrakt s manažérom z Poľska, s ktorým sme chvílu spolupracovali aj po prvom albume. Okrem nás ma vo svojej stajni aj Assassin a zabezpečuje nám promo po „svete“. A ani on od nás nežiadal aby sme to prespievali do angličtiny a tým si zvýšili šance na „prerazenie“. Myslím, že túto otázku „angličtiny“ v našich dvoch republikách riešime niekedy celkom zbytočne. Ale zopakujem, nikoho nechcem uraziť. Máme mnoho kamarátov z kapiel, ktoré spievajú v angličtine a ja im prajem len to najlepšie. Hlavne musí byť spokojná kapela s tým, čo produkuje a pre akú reč sa rozhodla.
CD „Memento…“ vyšlo i v luxusní limitované edici, která je ve dřevě. Opravdu nádherná záležitost. Čí je tohle nápad a jak vůbec probíhala výroba takového sběratelského kousku? V jakém nákladu „Memento…“ vyšlo?
Tapyr: Celé to vymyslel a aj ručne vyrobil Slymák. Neviem, či mám použiť pojem psychopat, alebo skôr masochista, keď sa na to dal. Obrovský kus roboty, všetko muselo byt presné a zapadať do seba. Po dobu dvoch rokov, strávil v dielni dlhé hodiny, ktoré nik nezaplatí, ale ten výsledok je fakt brutálny a originálny. Náklad samozrejme musel byť limitovaný, lebo na jedného človeka bolo aj toto dosť práce. Nemôžem nespomenúť kamarátov, ktorí mu s tým pomáhali a ktorým aj touto cestou ďakujeme (oni vedia, ktorí to sú), ale drtiva väčšina výroby bola Slymákova „one man show“. Edícia je limitovaná na 333 kusov, taky polovičný satanizmus (smích). Máme potom aj digipackové prevedenie, ktoré je v nižšej cenovej kategórii pre potencionálnych záujemcov. Celkovo sme dali vylisovať 500 kusov CD.
S tím mě napadá i otázka, zda se Vám takováto limitovaná edice vyplatí, když dnešní doba spíše přeje internetu? Jaký máš názor na stahování hudby? Osobně jsem fanda vinylu – neuvažujete do budoucna o „asfaltu“?
Tapyr: Asi nevyplatí, ale zatial ta predajnosť nie je zlá. Možno vo finále budeme príjemne prekvapení.
Čo sa týka sťahovania, tak ja s tým osobne nemám nejaký problém. Tiež si plno muziky sťahujem, ale v mojom prípade ide skôr o spoznávanie nových kapiel, prípadne potrebujem MP3 niečoho, čo mám na CD, ale nechce sa mi to prekonvertovávať. Suma sumárum, uprednostňujem fyzický nosič, ale mám liberálnejši postoj k sťahovaniu ako väčšina zberateľov. U mňa osobne je kľúčovejšia návštevnosť koncertov. Ak by som si mal vybrať medzi skvelou predajnosťou albumu, ale zároveň prázdnym klubom, tak radšej to otočím a poviem: „Ľudia, tak si to teda kurva stiahnite, ale dolezte hlavne na ten koncert (úsměv)“.
A keď si fanda vinylu, tak si urob miesto aj pre nás (úsměv). Chvíľu to potrvá, ale nakoniec budeš môcť do zbierky pridať aj „Memento...“.
Vrátím se ještě do minulosti k albu „Svätá Zvrhlosť“. Od vydání uplynulo sedm let. Jak zpětně hodnotíš tuto první nahrávku? Pamatuji si, že jsem ho tehdy sjížděl dost často a i dnes ho rád slyším. „Pod gilotínou“, „Tieň minulosti“, „V údolí včiel“ nebo „Smutný odkaz“ znám pořád nazpaměť (úsměv).
Tapyr: Človek by mal pozerať dopredu, ale na druhú stranu nikdy nesmie zabudnúť na minulosť. Ja si dobre pamätám za akých okolností album vznikal a poviem, že vtedy sme dokázali zo situácie vyťažiť maximum a za tým albumom si stojíme. Sú tam skvelé skladby, ktoré od nás ľudia vyžadujú aj na koncertoch. Teraz by sme sa skôr pohrali s produkciou, so zvukom, a pod. Keby sme proste „Svätú Zvrhlosť“ nahrávali teraz, tak by sme mnoho veci spravili úplne inak. Ale to je údel asi každej kapely, každého albumu a každej bývalej partnerky. Keď máš niečo nové, tak to staré ti príde také nedokonalejšie. Na „Svätú Zvrhlosť“ by sme určite nahrali tie isté skladby, na tom sa nič nemení, akurát by sme tomu venovali viac času a trochu to viac vyšperkovali.
Nemám rád slovíčko „vývoj“ pokiaľ sa bavíme o hudbe, lebo väčšina kapiel, ktoré prešli svojím „vývojom“, sa pre mňa vo svojej novej tvorbe stali absolútne nezaujímavými.
Tehdy jste mě oslovili především silným videoklipem ke skladbě „Smutný odkaz“. Kromě Vašich otrhaných džísek jsou ve videu autentické záběry z druhé světové války. Text více než výmluvný. Vyjádření Vašeho postoje a názoru na ponurou historii se podařilo na výbornou. Jen mám někdy pocit, že současná společnost se z historie moc nepoučila…
Tapyr: Presne tak, chceli sme tým klipom šokovať a pripomenúť túto nešťastnú dobu prostredníctvom našej hudby. A zároveň poukázať na tých chudákov, ktorí sa tomuto prízemnému koníčku, zvanému fašizmus, dokážu stále naplno venovať aj v súčasnosti. Nie sme politicky orientovaná kapela, ale ukázať náckom prostredník nie je na škodu veci (úsměv).
Máte za sebou slušnou porci koncertů. Co osobně pro Tebe znamená živé hraní? Na jaký koncert vzpomínáš nejraději?
Tapyr: Živé hranie zbožňujem. Či sa náš výkon niekomu páči, alebo nie, ja som vždy rád, že som mal možnosť odohrať koncert a vždy si to užijem najviac ako sa len dá. Stráviš dlhé hodiny v skúšobni na úkor voľného času a rodiny a potom máš len necelú hodinu na to, aby si to zužitkoval na koncerte. Bol by hriech si ten pomerne krátky okamžik nevychutnať plným dúškom. Naopak neznášam štúdiovu prácu. To je pre mňa ako zdĺhave cestovanie z bodu A do bodu B. Neovplývam zrovna veľkou dávkou trpezlivosti a tá je, na moje nešťastie, pri tejto činnosti veľmi potrebná.
A na ktorý koncert spomínam najradšej? Asi v Poľských Katowiciach, kedy sme predskakovali pred kapelami Death Angel, Hirax a Suicidal Angels. Mal tam byť aj Sodom, ale na poslednú chvílu to kvôli chorobe, či zraneniu, museli odvolať. Poliaci sa vedia baviť a dostalo sa nám tam neskutočnej pocty.
Právě jste odjeli česko-slovenské tour s RADIATION, BAJONET a 1000 BOMBS. Nepochybuji, že sis to parádně užil, hehe. Mohl bys porovnat českou a slovenskou metalovou scénu? Návštěvnost, atmosféra, kluby, atd. Kde se Vám hrálo nejlépe a jak fans reagovali na nové skladby?
Tapyr: Všetky koncerty boli skvelé, naozaj sme sa pri tom bavili. Išli sme skvelá parta a spoznali mnoho úžasných ľudí, nie len z kapiel, s ktorými sme hrali, ale aj medzi fans, ktorí na koncerty zavítali. Keby som mal porovnávať jednotlivé scény u nás a u vás, tak ťažko povedať. Pre mňa sme stále bratia a ľudia mi v našich krajinách prídu rovnakí. Kokotov nájdeš všade, ale zo skúsenosti môžem potvrdiť naše šťastie v spoznávani dobrosrdečných ľudí, od Prahy až po východ Slovenska. Nie je v naších republikách miesto, kde sme hrali a potom si povedali, že už nikdy viac. Práve naopak, všade sa veľmi radi vrátime.
Akurát sám dobre vieš, že to závisí od rôznych faktorov, koľko ľudí ti na koncert dojde. Svoju rolu vždy hraje, že či v okolí nie je nejaká iná akcia, prípadne deň pred alebo po či sa niečo zaujímave nekoná, aké je počasie, či je výplatny termín a podobné veci, ktoré ti dokážu viditeľne zamiešať s návštevnosťou. Nám sa vždy najlepšie hrá v Bratislave. Ale to asi každej bande tak najviac vystrelí na domácej pôde. Ľudia pohybujúci sa na scéne sú plus minus všade rovnakí, akurát v Bratislave nám ich chodí viac na koncerty. Je to aj početné mesto, takže máme obrovské pole pôsobnosti, kde sa snažíme uprosiť a uplatiť okoloidúcich, aby zavítali na naše vystúpenie. Plus voláme všetkých bratrancov z piateho kolena, aby nám došli zaplniť klub (úsměv).
V posledních letech sleduji slovenskou thrash scénu stále více. Můžeš doporučit nějaké kapely (nejen thrashové) od Vás, které Tě baví? A jaké kapely ze světa Tě v poslední době oslovily?
Tapyr: Pravda, docela to tu u nás v poslednej dobe začalo ožívať. S mnohými z nich máme vynikajúce vzťahy a myslím, že sa snažíme si navzájom pomáhať ako to len ide. Odporúčim všetky slovenské thrashové spolky na ktoré si momentálne spomeniem a ktoré by mali byť stále aktívne a rovno sa ospravedlním tým bandám, ktoré nechtiac zabudnem menovať. Catastrofy, Radiation, Midnight Scream, Ezkator, Anstratus, Vendeta, Performed, Face of Agony.
Najväčším kultom na Slovensku ale pre mňa ostáva legendárny, dnes už nehrajúci Dark Mordor. Album Corpus Delicti je špičkový, nadčasový a jeden z naj aký u nás uzrel svetlo sveta.
Mimo thrashu ma na domácej scéne oslovila nová Hiraxova kapela Ramchat. A zo sveta? Nie je to už síce nič nové, ale za posledné roky, pre mňa stále číslo jedna medzi mladými kapelami, kanadský Cauldron.
Nové povedené album „Memento…“ je venku, tour za Vámi. Jaké jsou další plány a cíle MAJSTER KAT?
Tapyr: Hmmm, je toho docela dosť. Plánujeme si ísť prevziať cenu Grammy, čaká nas rybolov s Larsom Ulrichom a niekedy v lete by sme mali s U2 odohrať benefičný koncert pre bývalu Jugosláviu.
Ale človek mieni, život mení, takže keby to náhodou nevyšlo, tak v zálohe máme vydanie „Mementa...“ na vinyle, predstavenie nového videoklipu a dúfame v nejaký letný festival. Dostalo sa nám aj ponuky z Ameriky, že nám tam jeden label zabezpečí výrobu a distribúciu MC kaziet, tak uvidíme, či niečo z nákladu obdržíme aj my, pre prípadných fanúšikov tohto, dnes už zabudnutého formátu. No a samorejme sme zvedaví, čo prinesie spolupráca s našim staro-novým poľským manažérom. Nech príde v budúcnosti čokoľvek, nás to môže len príjemne prekvapiť, keďže hviezdne očakávania naozaj nemáme.
Tapyre, díky moc za Tvůj čas pro Fobiazine. Přeji MAJSTER KAT jen to nejlepší a hodně old school maniaků pod pódiem. Pokud chceš říct něco na závěr – sem s tím. Díky!
Tapyr: Peťane, hlavne ja ďakujem, nie len za seba, ale za celu našu popravčiu čatu, že si tento rozhovor zrealizoval. Prajem veľa čitateľov a podporovateľov, nech Fobiazine funguje čo najdlhšie.
Moje posledné slová budú patriť časopisu Rolling Stone a fanúšikom, ktorí nás podporujú, alebo by chceli podporiť. Takže pre Rolling Stone len krátky odkaz, že ak by nemali koho na titulku, tak som stále k máni.
A pre vás ostatných, díky, že nás podporujete návštevnosťou na koncertoch, prípadne kúpou CD. A kto nový album ešte nemá, môže si ho objednať buď cez náš E-shop: http://majsterkat.sk/obchod/ , prípadne priamo pre Českú Republiku prostredníctvom nášho vydavateľa: http://www.supug.cz/ .
Díky moc všetkým a držte sa!
Homepage
Bandcamp
Bandzone
RECENZE Memento...
